Mikrobióm človeka, tiež známy ako črevný mikrobióm, označuje rozmanitú komunitu mikroorganizmov, ktorí obývajú ľudský tráviaci trakt, hlavne hrubé črevo a slepé črevo. Tieto mikroorganizmy zahŕňajú baktérie, vírusy, huby, archeony a iné mikróby, ktoré spolu tvoria komplexný ekosystém v tráviacom systéme. 

Črevný mikrobióm hrá kľúčovú úlohu v ľudskom zdraví a má široké spektrum funkcií, vrátane:

• Trávenie a absorpcia živín:
  baktérie v črevách pomáhajú rozkladať zložité uhľohydráty a vlákninu, ktoré ľudský organizmus nemôže samostatne stráviť. Produkujú tiež enzýmy, ktoré pomáhajú tráviť určité látky a robia tak živiny dostupnejšie na absorpciu.
• Regulácia imunitného systému:
  črevný mikrobióm interaguje s imunitným systémom a pomáha regulovať jeho reakcie. Pomáha rozlišovať medzi škodlivými patogénmi a prospešnými mikróbmi, čo prispieva k vývoju a funkcii imunitného systému.
• Metabolizmus:
  mikróby v črevách sa zúčastňujú rôznych metabolických procesov, vrátane syntézy vitamínov (napr. vitamíny skupiny B a vitamín K), produkcie krátkych mastných kyselín (SCFA) a regulácie hormónov súvisiacich s metabolizmom, ako je inzulín.
• Ochrana pred patogénmi:
  črevný mikrobióm funguje ako bariéra, ktorá bráni osídleniu škodlivých patogénov súťažením o zdroje a produkciou antimikrobiálnych látok.
• Syntéza bioaktívnych látok:
  mikróby v črevách môžu produkovať bioaktívne látky, ako sú neurotransmitery a iné signálne molekuly, ktoré môžu ovplyvniť rôzne fyziologické procesy, vrátane nálady a správania.
• Vplyv na os súvisiaci s mozgom:
  existuje rastúci počet výskumov, ktoré naznačujú, že črevný mikrobióm môže ovplyvňovať fungovanie mozgu a správanie prostredníctvom črevno-mozgovej osi a potenciálne ovplyvňovať duševné zdravie a kognitívne funkcie.
• Tráviace zdravie:
  nerovnováha v črevnom mikrobióme (dysbióza) sa spája s tráviacimi poruchami, ako sú syndróm dráždivého čreva (IBS), zápalové črevné ochorenia (IBD) a zápcha.
• Celkové zdravie:
  nové výskumy naznačujú, že črevný mikrobióm môže hrať úlohu pri rôznych zdravotných stavoch, vrátane obezity, diabetu, autoimunitných ochorení, alergií a dokonca aj rakoviny.

Zloženie črevného mikrobiómu je veľmi individualizované a môže sa výrazne líšiť od osoby k osobe. Je ovplyvnené faktormi, ako sú strava, genetika, vek, lieky a environmentálne vystavenie. Pokrok v metagenomickej sekvencii a výskumných technikách umožnil vedcom lepšie pochopiť zložitosti črevného mikrobiómu a jeho vplyv na ľudské zdravie. Toto rastúce oblasť výskumu neustále odhaľuje nové poznatky o komplikovanom vzťahu medzi mikrobiómom a ľudským blahobytom.

The human gut microbiota

The human stool microbiome, also known as the gut microbiome, refers to the diverse community of microorganisms that inhabit the human gastrointestinal tract, primarily in the colon and the cecum. These microorganisms include bacteria, viruses, fungi, archaea, and other microbes, which collectively form a complex ecosystem in the digestive system. 

The gut microbiome plays a crucial role in human health and has a wide range of functions, including:

• Digestion and Nutrient Absorption:
  Gut bacteria help break down complex carbohydrates and fibers that the human body cannot digest on its own. They also produce enzymes that aid in the digestion of certain compounds, making nutrients more accessible for absorption.
• Immune System Regulation:
  The gut microbiome interacts with the immune system and helps regulate its responses. It assists in distinguishing between harmful pathogens and beneficial microbes, contributing to immune system development and function.
• Metabolism:
  Microbes in the gut are involved in various metabolic processes, including the synthesis of vitamins (e.g., B vitamins and vitamin K), the production of short-chain fatty acids (SCFAs), and the regulation of metabolism-related hormones like insulin.
• Protection Against Pathogens:
  The gut microbiome acts as a barrier, preventing the colonization of harmful pathogens by competing for resources and producing antimicrobial substances.
• Synthesis of Bioactive Compounds:
  Gut bacteria can produce bioactive compounds, such as neurotransmitters and other signaling molecules, which can influence various physiological processes, including mood and behavior.
• Influence on the Brain-Gut Axis: There is a growing body of research suggesting that the gut microbiome may influence brain function and behavior through the gut-brain axis, potentially impacting mental health and cognitive function.
• Digestive Health:
  An imbalance in the gut microbiome (dysbiosis) has been linked to digestive disorders like irritable bowel syndrome (IBS), inflammatory bowel disease (IBD), and constipation.
• Overall Health:
  Emerging research indicates that the gut microbiome may play a role in various health conditions, including obesity, diabetes, autoimmune diseases, allergies, and even cancer.                

The composition of the gut microbiome is highly individualized and can vary significantly from person to person. It is influenced by factors such as diet, genetics, age, medications, and environmental exposures. Advances in metagenomic sequencing and research techniques have allowed scientists to better understand the complexities of the human stool microbiome and its impact on human health. This growing field of research is continuously uncovering new insights into the intricate relationship between the microbiome and human well-being.